čo som čítala v septembri

September bol na čítanie zvláštny mesiac. Prečítala som „len“ štyri knihy (aj z toho len tri kompletne), a neustále som mala pocit, že čítam málo. Musela som si pripomenúť, že z tých štyroch kníh dve mali viac ako 600 strán, a tak by som na seba nemala byť až taká prísna 🙂 Nechcem, aby to vyzeralo, že sa vystatujem, ako veľa čítam. O to naozaj nejde. Podstata veci je, že čítanie je vo všeobecnosti extrémne dôležité pre moju duševnú pohodu. Pomáha mi odpútať sa od mojich bežných starostí a od reálneho života. Vďaka nemu večer dokážem lepšie zaspať a celkovo ma v prípade tých správnych kníh dobíja pozitívnou energiou. Ak s ním čo len na chvíľku prestanem, okamžite to na sebe cítim – som nepokojná, roztržitá a nesústredená. Čítanie je môj najúčinnejší liek proti splínom 🙂 Ešte šťastie, že sychravé októbrové dni budú perfektnou kulisou pre ešte viac času stráveného v spoločnosti mojich milovaných knáh – už som sa medzitým totiž pustila do ďalšej „zarážky do dverí“, ako tie 600-stranové knihy zvyknem s láskou prezývať 🙂

Poďme sa teraz pozrieť na to, čo som prečítala za posledný mesiac:

čo som čítala v septembri1. Kate Morton: The House at Riverton

Túto knihu som už kedysi dávnejšie mala požičanú z knižnice, ale vtedy som mala pocit, že slovenský preklad jej veľmi nepomohol. A tak, keď sa mi naskytla príležitosť, kúpila som si ju v originále. A keď som sa do nej začítala, už nebolo cesty späť. Kate Morton to zo slovami a zápletkami vie ako máloktorý novodobý spisovateľ. Majstrovsky totiž dokáže prelínať minulosť so súčasnosťou. V jej príbehoch minulosť vždy ukrýva temné tajomstvá, ktoré s hlavnou postavou pomaly odokrývame a zapletáme sa čím ďalej tým hlbšie do príbehu, ktorý poznačil niekoľko životov a niekoľko generácií.

Leto 1924. Počas veľkého letného večierku si na brehu jazera partiacemu k Rivertonskému panstvu mladý poet Robbie Hunter vezme život. Jediné svedkyne udalosti, sestry Hannah a Emmeline, po tejto udalosti spolu už nikdy neprehovoria.

Zima 1999. Grace, starú dámu a bývalú slúžku na Rivertonskom panstve, navštívi mladá režisérka, ktorá pripravuje film o nešťastnej udalosti spred siedmich dekád. Starí duchovia znova ožívajú, spomienky rokmi zatlačené do úzadia sa derú na povrch. Roky skrývané tajomstvo tak možno konečne vyjde na povrch…

Je ťažké popísať zápletku bez toho, aby som prezradila príliš veľa. Čaro Mortonovej kníh totiž spočíva z veľkej časti v tom, ako postupne, stánku po stránke, odkrývame jednotlivé kúsky skladačky a pozorujeme, ako do seba s osudovou nevyhnutnosťou zapadajú a smerujú k nevyhnutnému záveru.

čo som čítala v septembri2. Kate Morton: The forgotten garden

Už niekde uprostred The House of Riverton som si uvedomila, že som sa do jeho autorky beznádejne zaľúbila, a tak som okamžite objednávala všetky jej knihy, aby som si doplnila svoju zbierku a mala ich poruke, keď by ma prepadla túžba ponoriť sa do ďalšieho šesťtostranového opusu 🙂 A tak som sa do Zabudnutej záhrady mohla začítať prakticky okamžite po dočítaní prvej knihy. A rozhodne som nebola sklamaná. Opäť sa jedná o majstrovské dielo prelínajúce minulosť so súčasnosťou, postupne rozpletajúce nitky komplikovaného a zamotaného príbehu, ktorý, hoci sa odvíja na začiatku 20. storočia, má neuveriteľný dosah i na postavy žijúce v súčasnosti.

Len pár mesiacov pred vypuknutím prvej svetovej vojny je malé štvorročné dievčatko objavené v jednom z austrálskych prístavísk. Má za sebou dlhú cestu z Anglicka, je bez akejkoľvek identifikácie či dospelého sprievodu a jediné, čo si pamätá je, že žena, ktorú volá Autorka, jej sľúbila, že sa o ňu postará. Osvojí si ju bezdetný pár, ktorý z nej urobí svoju dcéru Nell, a tak sa až ako dvadsaťročná dozvedá, že ľudia, ktorých takmer celý svoj život pokladala za svoju pokrvnú rodinu, ňou vlastne nie sú. O mnoho rokov neskôr sa vydáva do Anglicka, aby rozlúštila záhadu svojho pôvodu, jej pátranie však zostáva bez výsledku.  A tak svoje dedičstvo posúva svojej vnučke Cassandre vo viere, že tá bude mať v hľadaní pravdy viac šťastia…

Mojou obľúbenou kratochvíľou pri Kateiných knihách je pokúšať sa uhádnuť rozuzlenie ešte pred poslednou stranou, a len v tejto knihe sa mi to zatiaľ aj podarilo. Ani v najmenšom mi to však nepokazilo radosť z čítania 🙂 V tomto príbehu som sa dokázala dokonale stratiť, občas som zabúdala dýchať a s vervou som obracala stránky jednu za druhou.

čo som čítala v septembri3. David Lagercrantz: Muž, ktorý hľadal svoj tieň

Ako niekto, kto celé pôvodné Millenium prečítal už trikrát, som sa na túto knihu veľmi tešila a netrpezlivo som ju vyzerala vo výklade nášho kníhkupectva. Nebola som totiž ochotná čakať na to, kým mi ju prinesie kuriér 🙂 Napokon som z nej však mala zmiešané pocity. Mohlo to mať viaceré dôvody. Hoci nie som purista a som rada, že Lisbeth Salanderová sa vrátila na scénu aj po smrti svojho tvorcu, je pravda, že ako Stieg Larsson nedokáže písať nikto. David Lagercrantz sa snaží ako najlepšie vie, ale stále tomu chýba určitá iskra. Ale je dosť možné, že mu krivdím, a na vine je skôr kostrbatý a mierne povedané rozpačitý slovenský preklad. Ten mi totiž na celej knihe prekážal najviac. To, že som sa neustále pozastavovala nad podivnou štylistikou a skladbou viet, ma napokon odvádzalo od príbehu samotného, ktorý má v sebe veľký potenciál. Lisbeth Salanderová vo väzení, dvojičky, ktoré boli násilne oddelené v detstve, finančné machinácie a zopár poriadnych zloduchov k tomu, to je záruka zaujímavej zápletky. A tak celkom seriózne premýšľam, že si túto knihu zaobstarám ešte v anglickom alebo českom preklade, a možno budem príjemne prekvapená. Ak ste ju už stihli prečítať, čo na túto novinku hovoríte vy?

čo som čítala v septembri4. Michael Crichton: Ďalší

Túto knihu som si vybrala z knižnice, lebo som mala chuť ponoriť sa do poriadne zamotaného thrilleru, ktorý by ma nútil otáčať stránky jednu za druhou, až kým by som nedobehla k záverečnému rozuzleniu. A zamotaná táto kniha veru bola, hoci nie tak, ako som si predstavovala. A keď som niekde v priebehu piatej kapitoly zadriemala, tušila som, že asi nie som na správnej stope 🙂 Problém mi robilo najmä to, že kniha má až neuveriteľné množstvo hlavných i vedľajšich postáv, ktoré sa v jednotlivých kapitolách akoby náhodne objavujú a znova ustupujú do úzadia. Po istej chvíli už som mala celkom problém pamätať si, kto je vlastne kto, kde pracuje a o čo mu v celom príbehu ide. Kniha je tak dokonale zamotaná, že som si asi v polovici uvedomila, že absolútne neviem, o čo ide, a tak som ju síce s povzdychom, ale aj s istou úľavou odložila. Aj môj mozog má zjavne svoje limity 🙂

Čo zaujímavé ste minulý mesiac čítali vy? Máte nejaké super knihy, ktoré by ste mi rozhodne odporučili?

 

Write A Comment